ŽIVÁ KLENOTNICA


malá škola tancov z Terchovej


Na jubilejnom X.ročníku Jánošíkovho dukátu sme pre Vás pripravili malú tanečnú školu z Terchovej.


Ak sa z centra mesta Žilina vyberieme smerom na Kysuce, pri prechode cez rieku Váh vidíme po ľavej strane Budatínsky zámok, v ktorom je stála expozícia drotárskeho umeleckého remesla. Za Váhom však zabočíme doprava a popod vrchy Dubeň a Straník, cez dedinu Teplička nad Váhom a Gbelany sa dostaneme do Varína. Mesto Varín leží v ústí Terchovskej doliny. Oproti cez Váh sa týči na brale hrad Strečno. Dolina má pomenovanie podľa dediny Terchová, ktorá leží v jej závere. Terchová je známa ako rodisko Juraja Jánošíka, ktorý sa údajne narodil v osade Jánošovia pod vrchom Pupov.
Kedysi tradičným zamestnaním obyvateľov Terchovej bolo drobné poľnohospodárstvo s chovom dobytka a oviec, práca v lesoch a výroba šindľov. Chudoba vyháňala v minulosti obyvateľov na sezónne práce na Dolnú zem a na české majere.
Terchovský spev je dvojhlasý. Vedúci hlas spieva zvyčajne jeden spevák, ku ktorému ostatní prikladajú sprievodné hlasy. V minulosti sa hrávalo na domácky vyrobených nástrojoch z jaseňových doštičiek, ktoré mali rôzne hranaté tvary. Preto sa im hovorilo aj drevená alebo škatuľová muzika. Okolo roku 1890 sa objavil aj charakteristický názov pre terchovskú muziku - "nebeská muzika".
So svojráznym vokálnym a inštrumentálnym prejavom Terchovej úzko súvisí aj prejav tanečný. V minulosti jediným krútivým tancom starého štýlu bol tkzv. starodávny alebo starosvetský. V Terchovej ho volajú aj čardáš. Tento názov však nie je adekvátny, pretože vôbec nejde o tanec nového štýlu na novouhorské melódie, ale o archetyp krútivého sedliackeho tanca starého štýlu. V minulosti v Terchovej nerozlišovali jednotlivé druhy tanca a všetky tanečné prejavy mali jednotný názov - tanec.
V Terchovej a na okolí mal priebeh tanca Starosvetský najednoduchšiu formu. V I.časti nazvanej terchovským vlekom všetci tancujúci hromadne predspievali rozkázanú pieseň v mienom tempe za súčasného vodenia partnerky po priestore. V II. rýchlej, živej časti nazvanej terchovským skokom sa páry rýchlo krútili okolo svojej osi v tesnom čelnom držaní v pérovaní váhou. Páry sa krútia na mieste, na čo najmenšom priestore - "ako na tanieri". Niekedy sa tanečníci krútia tkzv. "kladivom". Vtedy má partnerka opačné pérovanie ako partner. Názov pochádza od toho, že vonkajšie nohy partnerov pripomínajú kladivo. Raz udiera jedna, raz druhá. V tejto časti sa objavuje aj samostatné cifrovanie tanečníkov.
Kysuce boli v minulosti najchudobnejšou časťou Slovenska a viac menej z nutnosti sa stali krajom drotárov, podomových obchodníkov, sezónnych robotníkov a vysťahovalcov. Hospodársky a spoločenský vývoj logicky poznamenal aj ľudovú kultúru na Kysuciach.


Malú tanečnú školu vedie: choreograf a pedagóg ľudového tanca Lucie Fabišiková z Brna.


Tanečnú školu sprevádza: ĽH Juraja Jánošíka z Terchovej, Slovensko

DALŠÍ INFORMACE: http://www.janosikovdukat.fos.cz